OVOCNO-ZELENINOVÉ KOKTAILY

OVOCNO-ZELENINOVÉ KOKTAILY
Z rozličných ovocných a zeleninových štiav pridaním príchutí a korením môžeme pripraviť miešané nápoje s veľkým obsahom vitamínov a zaujímavých chutí. Ďalej uvádzame niekoľko receptov na prípravu takýchto koktailov:

1. 80 ml šťavy z čiernych ríbezlí, 70 g čerstvých alebo mrazených rajčiakov, rajčiaková šťava, 5 g citrónovej šťavy, 0,3 g soli, 15 ml sódovej vody.
Z uvedeného množstva získame 2 dl hotového nápoja. Nápoj pripravujeme v mixéri.
Namiesto ríbezľovej šťavy môžeme použiť aj sirup z čiernych ríbezlí, a to 25 g, no do nápoja už nepridávame cukor. Pri mixovaní dajme do mixéra kúsky ľadu, nápoj sa lepšie ochladí.

2. 80 ml šťavy z čiernych ríbezlí, 80 ml mrkvovej šťavy, 3 g citrónovej šupky, 20 g cukru, 20 ml uhličitej vody.

3. 80 ml šťavy z čiernych ríbezlí, 70 ml višňovej sťavy, 3 g citrónovej šupky, 30 g cukru, 20 ml uhličitej vody.

4. 80 ml mrkvovej šťavy, 60 ml melónovej šťavy, 3 g citrónovej šupky, 15 g citrónovej šťavy, 15 g cukru, 15 ml uhličitej vody.

5. 80 ml mrkvovej šťavy, 70 ml marhulovej šťavy, 3 g citrónovej šupky, 10 g citrónovej šťavy, 15 g cukru, 50 ml uhličitej vody.

6. 80 ml mrkvovej šťavy, 70 ml višňovej šťavy, 10 g citrónovej šťavy, 20 g cukru, 0,3 g mletej škorice, 15 ml uhličitej vody.

7. 170 ml šťavy z kvasenej kapusty, 10 g strúhaného zeleru, 20 g cukru, 0,2 g roztlačenej rasce.

8. 150 ml šťavy z kvasenej kapusty (kapustnice), 40 g čerstvých rajčiakov, prípadne rajčiakový džús, 15 g cukru a 0,2 roztlčenej rasce.
Suroviny s kúskami ľadu dobre rozmixujeme v mixéri.

PRÍRODNÉ SIRUPY

PRÍRODNÉ SIRUPY

KARAMELOVÝ SIRUP
1/2 kg kryštálového cukru a 3/8 l vody.
Kryštálový cukor v neporušenej nádobe bez pridania vody necháme rozpustiť a za stáleho miešania skaramelizujeme na tmavo hnedožlto. Karamel podlejeme (opatrne!) studenou vodou a do rozpustenia cukru za stáleho miešania povaríme.
Uskladňujeme v chladničke. Sirup používame pri príprave karamelovych nápojov a krémov.

ANANÁSOVÝ SIRUP
1 liter cukrového sirupu (50 %), 200 g čerstvého strúhaného ananásu, postrúhaná šupka z 3 pomarančov, 2 postrúhané šupky z citrónov, 5 klinčekov.
Pripravíme sirup z 0,5 kg cukru a 1 /2 1 vody, pridáme ostatné suroviny a všetko spolu asi 10 minút povaríme. Získaný sirup scedíme a napiníme do fliaš.

SIRUP Z ČIERNYCH RÍBEZLÍ
I kg čiernych ríbezlí, 2,5 1 vody, 1/2 kg cukru, 10 g kyseliny citrónovej.
Ríbezle umyjeme, odstopkujeme, pomiagame, pridáme 2 1 vody s cukrom a niekoľko dní necháme na vlažnom mieste vylúhovať. Potom tekutinu cez plachtu precedíme, k výliskom na plachte prilejeme 1 /2 1 vody, pridáme kyselinu citrónovú a všetko necháme prejsť varom a asi 30 minút udržujeme pri teplote 90 °C.
Do druhého dria necháme ustáť, potom vylisujeme a prilejeme k predchádzajúcej šťave. Tekutinu zohrejeme do bodu varu, potom necháme vychladnúť na 50 až 60 °C a cez vatu precedíme.
Z takto získanej šťavy pripravujeme sirup podobne ako malinový.

ŠÍPKOVÝ SIRUP
1 kg šípkovej dužiny, 4 1 vody, 1 až 1,8 kg kryštálového cukru, na 1 liter šťavy 10-15 g kyseliny citrónovej.
Čerstvo obraté, zrelé a mrazom poštípané šípky umyjeme, vyčistíme, pomiagame a premelieme. Na 1 kg hmoty nalejeme 3 1 teplej vody (50 až 60 °C) a do druhého dňa necháme stáť, pričom niekoľkokrát dobre pomiešame.
Potom šťavu už spomínaným spôsobom vylisujeme. Na výlisky, ktoré ostali v plachtičke, nalejeme liter vody a všetko zohrejeme na 70 °C. Necháme stáť do druhého dňa a znova vylisujeme a prefiltrujeme.
Príprava sirupu: k šťave pridáme cukor a kyselinu citrónovú. Keď použijeme menej cukru (1 čiastku šťavy a 1 čiastku cukru), musíme do sirupu pridať kyselinu benzoovú (Petol), a to na každý kg hotového sirupu 1 g.

VARENÝ MALINOVÝ SIRUP
I kg šťavy a 800 g cukru.
Zrelé maliny dáme do veľkých pohárov, rozmiagame vareškou a na tri-štyri dni dáme na teplé miesto. Potom maliny prelisujeme, znova vlejeme do pohárov, necháme dobre ustáť a veľmi pozorne zlejeme, aby sa šťava nezmiešala s usadeninou.
Šťavu odvážime, cukor navlhčíme vodou, dobre ho rozvaríme, pridáme šťavu, ktorú varíme asi 10— 15 minút. Tvoriacu sa penu na šťave zberáme. Uvarenú šťavu zlievame do väčšej čistej nádoby.
Ked je už všetka uvarená a vychladnutá, nalejeme ju do čistých fliaš, pevne uzavrieme a odložíme. Aby šťava bola celkom priesvitná, pred varením ju prefiltrujeme cez filtračný papier.

NEVARENÝ MALINOVÝ SIRUP
5 kg malín, 2,51 vody, 50 g kyseliny citrónovej, I balíček prášku na zaváranie (Petol).
Na jeden kilogram šťavy dávame 1 kg cukru. Maliny trochu rozmiagame, pridáme vodu, potlčenú kyselinu citrónovú a necháme 24 hodín stáť. Potom ich dáme na plachtičku odkvapkať, pričom maliny nemiešame ani netlačíme.
Pridáme prášok na zaváranie a na 1 l šťavy dávame 1 kg kryštálového cukru, ktorý necháme v šťave rozpustiť. Potom napiníme čisté, vyhriate fľaše, uzavrieme a odložíme do chladnej suchej miestnosti.

JAHODOVÝ SIRUP
700 g lesných, alebo 600 g záhradných jahôd, 100 g pieskového cukru.
Do porcelánovej misky dáme jahody pomiešané s cukrom, zakryjeme a necháme 24 h stáť. Potom jahody vareškou rozmiagame, všetko prelisujeme cez sito a získanú šťavu varíme asi 10 min na miernom ohni.
Penu tvoriacu sa na povrchu vriaceho sirupu odstraňujeme. Vychladnutý sirup precedíme, nalejeme do fľaše, zazátkujeme a uschováme. Z uvedeného množstva získame štvrť litra sirupu.

OSTRUŽINOVÝ SIRUP
Pripravujeme ho ako nevarený malinový sirup.

ČUČORIEDKOVÝ SIRUP
Pripravujeme ho ako nevarený malinový sirup.

AROMATIZOVANÉ SIRUPY

AROMATIZOVANÉ SIRUPY
Základom týchto sirupov je z cukru a vody pripravený cukrový sirup, do ktorého pridávame príchute.
ZÁKLADNÝ RECEPT NA PRÍPRAVU CUKROVÉHO SIRUPU:
1/2 kg kryštálového cukru a 3/81 studenej vody.
Do čistej smaltovanej nádoby nasypeme cukor, prilejeme vodu a miešaním cukor rozpustíme. Nádobu so sirupom postavíme na slabý oheň a za stáleho miešania zahrejeme až do bodu varu.
Vriaci sirup zalejeme trochou vody, penu odoberieme a ďalej varíme 5-6 minút. Takto prevarený sirup cez handričku precedíme do porcelánového hrnčeka a necháme vychladnúť. Ochladený sirup nalejeme do fliaš, zazátkujeme a uschováme.
Z uvedených dávok získame asi 1/2 litra sirupu.

CITRÓNOVÝ CUKROVÝ SIRUP
1/4 1 hotového cukrového sirupu a 4 citróny.
Z čerstyých citrónov odkrojíme žltú šupku, vložíme do hrnčeka a zakryjeme prikrýykou, aby nám neunikli aromatické látky. Do uvareného cukrového sirupu vložíme tenko odkrojenú citrónovú šupku a necháme prejsť bodom varu.
Potom odvar hneď odstavíme, zakryjeme a necháme 1 /2 h stáť. Ochladený sirup precedíme cez obrúsok a používame buď hneď, alebo nalejeme do fliaš, zazátkujeme a uschováme.

ČOKOLÁDOVÝ CUKROVÝ SIRUP
1/4 1 hotového cukrového sirupu, 100 g čokolády na varenie.
Čokoládu polámeme na menšie kúsky, dáme do hrnčeka, ktorý postavíme do nádoby s teplou vodou a na ohni vareškou dotiaľ miešame, kým sa celkom nerozpustí. Potom pridáme cukrový sirup a asi 2 minúty povaríme.
Hotový sirup hneď prelejeme cez obrúsok a studený buď použijeme, alebo uschováme. Získame asi 1 /4 1 čokoládového sirupu.

SIRUP S POMARANČOVOU PRÍCHUTOU
0,66 kg cukru, 4 kvapky pomarančového oleja, 1 kvapka citrónového oleja, 10 g kyseliny citrónovej, 0,4 1 vody.
Pripravíme si cukrový sirup podľa návodu. Po vychladnutí za stáleho miešania pridáme pomarančový a citrónový olej. Oleje rozpustíme v 1 až 2 ml čistého liehu.

SIRUP S CITRÓNOVOU PRÍCHUTOU
0,66 kg cukru, 1 kvapka pomarančového oleja, 3 kvapky citrónového oleja, 10 g kyseliny citrónovej a 0,4 1 vody.
Postup prípravy je taký ako pri príprave predchádzajúceho sirupu.

POMARANČOVÝ SIRUP Z ESENCIE
0,71 vody, 0,6 kg cukru, 1 malá fľaška pomarančovej esencie (tresti), 10 g kyseliny citrónovej, šťava z 1 citróna.
Pripravíme si cukrový sirup, necháme ho vychladnúť, potom za stáleho miešania pridáme tresť a šťavu z citróna. Keď sirup chceme dlhšie usklachlovať, pridáme trošku Petolu.

VANILKOVÝ SIRUP
Do 1 kg cukrového sirupu pridáme 1 celú vanilku a pri teplote 70-80 °C necháme stáť, aby sirup dobre nasiakol vôňou vanilky. Ochladený sirup prefiltrujeme a naplníme do fliaš. Skladujeme v chladničke.

Ovocné sirupy

Ovocné sirupy
Z ovocných sirupov, či už pripravených doma alebo kúpených, pripravíme zriedením vodou, sódovou vodou alebo minerálkou za niekoľko minút veľmi príjemný osviežujúci nápoj. Konzervárenské sirupy obsahujú 65-66 % sušiny, teda 60-62 % cukru.
Pri ich riedení postupujeme tak, že na 1 čiastku sirupu pridáme 4 čiastky studenej sódovej vody (minerálky alebo pitnej vody), lyžičkou nápoj pomiešame a podávame so slamkou.
Konzervárenské sirupy sú z ovocných štiav zahustených cukrom v pomere 1 : 2. Veľký obsah cukru chráni sirupy pred kvasením, teda cukor má konzervačný účinok.
Keď pripravujeme podomácky sirupy s menším obsahom cukru, musíme ich pred kvasením chrániť pridaním konzervačných prípravkov alebo sterilizáciou.
Sirupy poznáme ovocné, prírodné a aromatizované.

PRÍRODNÉ SIRUPY
Rozmiagané ovocie dáme do širokohrdlových pohárov a na teplom mieste (25 °C) necháme 1 —2 dni stáť, pričom obsah pohára občas premiešame. Do rozmiaganého ovocia, ktoré obsahuje málo alebo stredne veľa kyselín, napr. jahôd, na každý kg hmoty pridáme 5 —10 g kyseliny citrónovej rozpustenej v troške vody.
Šťava použitá na prípravu sirupu musí byť číra, nesmie obsahovať kaly. Kaly odstraňujeme filtrovaním. Pri dlhšom uskladňovaní konzervované šťavy sa vyčíria samovoľne. Čistú šťavu môžeme opatrne z kalov zliať.
V mnohých prípadoch sa osvedčilo filtrovanie cez vatu. Do dostatočne veľkého lievika dáme ako vajce veľký kus vaty, trošku pritlačíme a prilejeme na filtrovanie pripravenú šťavu. Prvé kvapky bývajú ešte zakalené, potom už tečie číra šťava.
Základný recept na prípravu sirupu: 1 čiastka prefiltrovanej ovocnej šťavy a 2 čiastky cukru.
V šťave zohriatej na 50-60 °C za stáleho miešania rozpustíme cukor a 0,8 až 1,2 % kyseliny citrónovej (počítané na množstvo hotového sirupu).

Limonády

Limonády
Limonády patria medzi najosviežujúcejšie a najobľúbenejšie nápoje. Ich názov pochádza z talianskeho názvu citróna „limone“.
Limonády delíme na bezalkoholické, s miernym obsahom alkoholu a limonády z vína. Niektoré pripravujeme a podávame teplé, iné zasa studené. Dôležitou požiadavkou pri úprave limonád je nielen príjemná chuť, ale aj lákavý vzhľad.
Chuť limonád spestríme tým, že ju vhodne dopĺňame viacerými prísadami, ako napr. ovocné šťavy, ktoré obsahujú pomerne málo prirodzených kyselín, dopĺňame citrónovou alebo pomarančovou šťavou. Tým nápoj získa na lahodnosti a nadobúda osviežujúci účinok.
Najvhodnejšie chuťové kombinácie štiav pre úpravu limonád: malinová šťava s citrónovou alebo ríbezľovou šťavou, borievková šťava s jahodovou alebo malinovou šťavou (môžeme ešte schutniť malinovým octom) atď.
Pri riedení ovocných štiav alebo ovocných sirupov určených na výrobu limonád používame pitnú vodu alebo sódovú vodu.
Dôležitou zložkou pri úprave limonád sú cukrové sirupy s rozličnými príchuťami, ktoré ich nielen chuťove spestria, ale im dodajú aj lahodnejšiu chuť.
Rovnako dôležité je sladenie limonád. Najlepšie sú mierne prisladené limonády, pretože veľmi sladké neuhasia smäd.
Studené limonády treba dobre vychladiť, prípadne do pohára pridať kúsok ľadu. V každom prípade podávame studené limonády so slamkou, aby studený nápoj nepoškodil zubnú sklovinu a nepôsobil nepriaznivo na trávenie.
Aj pri podávaní limonád volíme správny pohár a príslušne ho ozdobíme. Najlepšie sú vysoké poháre s krátkou stopkou alebo bez stopky. Poháre ozdobíme kúskom citróna alebo pomaranča, pričom vrchný okraj ozdobíme práškovým cukrom.
Do niektorých druhov limonád dávame kompótové ovocie, a vtedy okrem slamky pridávame aj dlhú lyžičku.

CITRÓNOVÁ LIMONÁDA
(jedna porcia)
2 kl (kávová lyžika, 1cl) cukrového sirupu, I kl zázvorového cukrového sirupu, šťava z 1 citróna, ľad, sódová voda alebo voda.
Do pohára nalejeme cukrový alebo zázvorový sirup, citrónovú šťavu, vložíme kúsok ľadu a podávame.

JABLČNÁ LIMONÁDA
(jedna porcia)
1/8 1 nesladenej jablčnej šťavy, I kl citrónovej št’avy, 4 kl cukrového sirupu, sódová voda alebo voda, ľad.
Do pohára nalejeme cukrový sirup, jablčnú a citrónovú šťavu, dolejeme sódovou vodou alebo vodou, vložíme kúsok ľadu a podávame.

ORANŽÁDA
1 pomaranč, I kl citrónovej šťavy, 3 kl pomarančového sirupu, sódová voda alebo voda, ľad.
Do pohára nalejeme pomarančový sirup, pomarančovú a citrónovú šťavu, dolejeme sódovou vodou alebo vodou a vložíme kúsok ľadu. Podávame so slamkou a dlhou lyžicou.

MALINOVÁ LIMONÁDA
4 až 5 kl malinového sirupu, I kl citrónovej šťavy, voda alebo sódová voda, ľad.
Najprv nalejeme malinový sirup, citrónovú šťavu, dolejeme sódovou vodou, pridáme kúsok ľadu a podávame.

ČUČORIEDKOVÁ LIMONÁDA
4 kl mandľového sirupu, 8 kl čučoriedkovej Pribinky, sódová voda alebo voda, ľad.
Do pohára nalejeme mandľový sirup, čučoriedkovú Pribinku, dolejeme sódovou vodou alebo vodou, vložíme kúsok ľadu a podávame.

JAHODOVÁ LIMONÁDA
Z ČERSTVÝCH JAHÔD
(jedna porcia)
100 g čerstvých jahôd, 1 lyžica práškového cukru, 2 kl citrónovej šťavy, sódová voda alebo voda, l’ad.
Čerstvé jahody umyjeme, pokrájame na drobné kúsky, dáme do misky, posypeme cukrom, pokvapkáme citrónovou šťavou, prikryjeme a asi na hodinu dáme do chladničky.
Občas všetko pomiešame. Potom vložíme jahody do pohára, dolejeme sódovou voďou alebo vodou, vložíme kúsok ľadu a podávame.

ČEREŠNOVÁ LIMONÁDA
4-5 kl čerešňového sirupu, 2 kl citrónovej šťavy, sódová voda alebo voda, ľad.
Do pohára nalejeme čerešňový sirup, citrónovú šťavu, dolejeme sódovou vodou alebo vodou a podávame s kúskom ľadu.

OVOCNÁ LIMONÁDA
5 kl malinového ovocného sirupu, šťava z polovice citróna a polovice pomaranča, sódová voda alebo voda, 5 kompótovaných čerešní, ľad.
Do pohára nalejeme malinový sirup, šťavu z citróna a pomaranča, dolejeme sódovou vodou, vložíme čerešne a kúsok ľadu. Podávame s kompótovou lyžičkou alebo vidličkou.

ANANÁSOVÁ LIMONÁDA
4 kl citrónového sirupu, 8 kl ananásovej šťavy, sódová voda alebo voda, ľad.
Pripravuje sa ako čučoriedková limonáda.
Okrem uvedených sú známe tieto limonády: citronáda, ďalej jablčná, grapefruitová, ostruinová, ružová, rebarborová, americká, čajová a iné.
Pri príprave limonád nie je chybou, ak v nej plávajú kúsky ovocnej dužiny, napr. pomaranču, citrónu.

DŽÚSY Z ČERSTVÉHO OVOCIA

Džúsy
Džúsy sú ovocné nápoje, pripravené z jemne prepasírovaného alebo rozmixovaného ovocia pridaním vody, cukru a kyseliny citrónovej. Tieto nápoje nikdy nie sú číre, pretože obsahujú veľa buničiny — kaly, ktoré sa po čase usadzujú, ale nie sú na úkor chuti.
Základnou požiadavkou pri ich podávaní je to, že musia byť ochladené na 8— 12 °C. Ak ich ešte raz riedime, potom je vhodné pridať 10-20 % sódovej vody.
Konzervárenský priemysel ponúka bohatý sortiment džúsov, no môžeme si ich pripraviť aj doma.

DŽÚSY Z ČERSTVÉHO OVOCIA
Na prípravu džúsov môžeme použiť skoro všetky druhy ovocia. Zvlášť chutné sú nápoje z malín, jahôd, ríbezlí, čiernych ríbezlí, černíc, višní, marhúľ, broskýň, sliviek, mirabeliek a dúl. Môžeme však pripraviť džúsy aj z niektorých druhov ovocia.
Ako základnú šťavu používame jabľčnú, ktorú prichutíme farebným ovocím.
Ovocie najprv umyjeme, pretriedime, kôstkové vykôstkujeme, drobné a bobuľové ovocie, ktoré obsahuje veľa semien, ako hrozno, maliny, ríbezle, egreš atď., premelieme na ovocnom mlynčeku. Duly ošúpeme, pokrájame a v troške vody povaríme.
Ostatné druhy ovocia môžeme mixovať priamo.

ZÁKLADNÝ RECEPT (na prípravu 1 1 hotového džúsu z jedného druhu ovocia):
ovocie: 0,15 až 0,20 kg ovocnej dužiny (št’avy) pri použití malín, ríbezlí, dúl a jahôd; 0,25-0,35 kg z ostatných druhov ovocia;
cukor: 0,12-0,14 kg, ak je ovocie kyslasté, alebo 100— 120 g, ak ovocie nie je velmi kyslé; kyselina citrónová: 4-6 g, ak je ovocie kyslé a 5-7 g pri menej kyslom ovocí; voda: tolko, aby sme získali 1 liter nápoja.
Uvedené suroviny zmiešame pomocou mixéra. Potom nápoje ochutnáme a podľa potreby osladíme, alebo okyslíme pridaním cukru alebo kyseliny citrónovej. Džúsy podávame v pohároch so stopkami s kockami ľadu.

DŽÚSY Z POLOTOVARU
V zime pripravujeme džús z konzervovaných polotovarov — základných štiav. Polotovar — tekuté ovocie, šťavu — si pripravíme do zásoby v lete, podľa termínu dozrievania ovocia.
Príprava polotovarov je veľmi jednoduchá. Ovocie pripravené na konzervovanie dobre umyjeme, preberieme, odstránime kôstky a semená, bobuľové ručne alebo pomocou miagadla pomiagame.
Višne, jablká, marhule, broskyne, slivky a duly povaríme v troške vody a spolu s vodou rozmixujeme alebo cez sito prepasírujeme.
Takto získané tekuté ovocie za stáleho miešania zohrejeme na teplotu 85 °C (používajme teplomer!), horúce plníme do dobre umytých, odkvapkaných a zohriatych pohárov, ktoré hned uzavrieme, (zaviažeme celofánom) a vo vodnom kúpeli sterilizujeme pri teplote 90-92 °C 20 až 25 minút.
Po vychladnutí uskladňujeme v studenej komore. Pred plnením do fliaš, kvôli istote, pridáme do šťavy Petol podľa návodu na obale.

POMARANČOVÝ (CITRÓNOVÝ) DŽÚS
Citrónový džús sa pripravuje podobne ako pomarančový.
Z čerstvých pomarančov:
Na získanie 1 1 hotového džúsu potrebujeme 1-2 stredne veľké pomaranče. Pomaranče ošúpeme, z dužiny odstránime semená. Zo šupiek odvážime 10-15 g a na doske ostrým nožom pokrájame na jemné rezance, potom s dužinami spolu rozmixujeme.
Aby sa nám ľahšie mixovalo, pridáme 0,1 až 0,2 1 vody. Po rozmixovaní pridáme do šťavy 130 —150 g cukru, 6 až 7 g kyseliny citrónovej a 0,3-0,4 1 vody (vodu, ktorú sme pridali na začiatku mixovania, od celkového množstva odpočítame) a ďalej mixujeme.
Získaný nápoj dopiníme na 1 liter. Všetko dobre premiešame a ochladené na 8 až 10 °C podávame. Do každého pohára vopred vložíme kocky ľadu.
Pri poslednom dopĺňaní vody môžeme časť vody nahradiť studenou sódovou vodou (asi 0,1-0,3 1). Sódová voda znásobuje osviežujúci účinok nápoja.
Z polotovaru:
Keď máme chladničku, môžeme pripraviť džús kedykoľvek, ak máme k dispozícii uskladnený polotovar.
Základnú šťavu — polotovar — pripravíme takto: 1/2 kg pomarančov ošúpeme, z dužiny odstránime semená, všetky šupky pokrájame na rezance, pridáme 1/2 1 vody a všetko (dužinu, šupky a vodu) rozmixujeme.
Potom pridáme Petol alebo iný konzervačný prípravok podra návodu, rozmiešame, naplníme do fliaš, ktoré previažeme celofánom. Fľaše zabalíme do čierneho papiera, pretože na svetle sa éterické oleje rýchle rozkladajú, a uložíme do chladničky.
V chladničke môžeme polotovar uskladňovať 2-3 mesiace. Po dlhšom uskladňovaní nadobúda polotovar nepríjemnú príchuť.
Pri riedení musíme započítať už aj tú vodu, ktorú sme pridali pri mixovaní.

GRAPEFRUITOVÝ DŽÚS
Z čerstvého ovocia:
pripravuje sa podobne ako z pomarančov.
Z polotovaru:
polotovar pripravujeme podobne ako z pomarančov, použijeme však iba 1/4-1/5 šupiek. Počas skladovania ho musíme chrániť proti svetlu, lebo jeho oleje sa ešte rýchlejšie rozkladajú ako oleje pomaranča.

Ovocné nápoje

Pri príprave nápojov má veľký význam ovocie, a to čerstvé i kondenzované. Vo výžive človeka je ovocie zdrojom cenných látok, najmä vitamínov, ktoré sú pre zdravie človeka nepostrádateľné.
Ovocie nemôžeme pri porovnávaní s bielkovinovou potravou hodnotiť podľa obsahu základných živín, ale podľa zvláštneho zdravotného, dietetického a osviežujúceho účinku na ľudský organizmus.
Výživná hodnota ovocia je predovšetkým v cukroch, ktoré sú s kyselinami v harmonickom pomere. Ochranné látky a živiny sa z ovocia ľahko uvoľňujú.
Pri trávení sa rozkladom buniek uvoľňuje pektín, ktorý viaže veľa vody a táto ruší jedovatý účinok škodlivých baktérií.
Ovocie obsahuje vodu, glycidy, bielkoviny, tuky, kyseliny, extraktívne látky, minerálne látky, enzýmy a vitamíny. Okrem toho tiež alkaloidy, glykozidy, aldehydy, ketóny, farbivá, hormonálne látky atď.
Vitamíny z ovocia sú pre ľudský organizmus nepostrádateľné, preto sa musíme snažiť čo najdlhšie uchovať ovocie v stave, ktorý je najbližší prirodzenému stavu (napr. mrazením).
Mnohé druhy ovocia nevydržia v čerstvom stave viac ako niekoľko dní, preto ich uchovávame konzervovaním. Takto uchované ovocie môže byť na trhu takmer celý rok.
Konzervovanie je teda zákrok alebo úprava potravín, pri ktorom ovocie získava dlhšiu uskladniteľnosť, než má v prirodzenom stave.

Poznáme tieto spôsoby konzervovania: zahrievaním, žiarením, ultrazvukom, sušením, zahust’ovaním tekutých a polotekutých hmôt, prísadou cukru, kuchynskou soľou, chladením, mrazením, chemickými prípravkami (napr. kyselinou mravčou, kyselinou benzoovou, kysličníkom siričitým atď.).
Ovocie obsahuje cenné látky v plnej zrelosti. V praxi poznáme zrelosť fyziologickú (botanickú), konzumnú a technologickú.
Fyziologická zrelost’je stav, keď ovocie je vyvinuté, vyfarbené, má typickú vôrň a chuť a pevnosť stopky povoľuje. V tomto čase sa oberá väčšina ovocia na priamy konzum.
Konzumná zrelost nastáva napr. pri niektorých jablkách až po určitom čase uskladňovania, keď sa už môžu konzumovať v surovom stave.
V technologickej zrelosti zberáme ovocie na spracovanie (napr. na prípravu kompótov v nezrelom stave, prezreté ovocie na prípravu sirupov, vína a pod.).
U nás je v podstate konzum surového ovocia z domácej produkcie časove obmedzený od jari do jesene. V zime sa konzumuje ovocie zväčša uskladňované, a to najmä jablká, ďalej dovážané (citróny, banány, pomaranče a pod.).

Získavanie štavy z ovocia

ZÍSKAVANIE ŠŤAVY
Lisovaním máme oddeliť šťavu od pevných častí rozmiaganého ovocia. Šťavu lisujeme obyčajne cez plachtu, a to ručne alebo pomocou lisu. Šťava pretečie cez plachtičku a výlisky ostanú na nej.
Viac šťavy získame lisovaním pomocou košových alebo plachtičkových lisov. Kôš napiníme do dvoch tretín až troch štvrtín rozmiaganým ovocím a stáčaním skrutky začneme lisovať.
Pri použití košového lisu nepotrebujeme šťavu ešte filtrovať, pretože šupky rýchle vyplnia medzery koša a vyteká iba číra šťava. Niekedy je vhodné však vyplniť plátnom, najmä keď lisujeme jemné ovocie.
Lisujeme pomaly a rovnomerne, stáčanie skrutky občas zastavme. Na nádobu, do ktorej steká šťava, dajme sito, aby sa hrubšie častice mohli zachytiť.
Najviac šťavy však získame lisovaním na plachtičkovom (balíčkovom) lise. Košový lis ľahko môžeme prerobiť na plachtičkový.
Výlisky z prvého lisovania uvoľníme, dáme do nádoby a polejeme 60— 70 °C teplou vodou. Všetko dobre pomiešame a po 2-3 h znova lisujeme. Takto získaná šťava je o niečo redšia, ale môžeme ju pomiešať so šťavou z prvého lisovania.
Pri domácom spracovaní z jednotlivých druhov ovocia získavame nasledujúce
množstvá šťavy (v %):
hrozno            70 — 75
maliny            70 — 75
jablká            60 — 65
ríbezle            65-70
višne            55-65
černice             70-80
čerešne            50-55
egreš             65-70
jahody            70-80
Ovocné šťavy sa môžu získať aj teplou cestou, a to lisovaním, varením alebo naparovaním.
Obyčajne však stačí, keď pri druhom lisovaní použijeme tento spôsob: výlisky v nádobe po pridaní vody opatrne zohrejeme na 60-70 °C a za tepla lisujeme na balíčkovom lise.
Ovocie, z ktorého sa ťažko získava šťava, nedá sa dobre lisovať, vylúhujeme. Podstatou tohto spôsobu je uvolňovanie štiav z buniek pomocou vlažnej vody.
Vylúhovanie je tým dokonalejšie, čím drobnejšie je ovocie pomleté alebo pokrájané. Napr. šípky najprv pomiagame, potom cez ovocný mlynček premelieme a na 1 kg získanej hmoty nalejeme 4-5 1 vlažnej (50-60 °C teplej) vody.
Ovocie necháme 24 hodín stáť a potom lisujeme. Viac šťavy získame, ked výlisky znova prelisujeme.

ČÍRENIE OVOCNÝCH ŠTIAV
Šťava vytekajúca z lisu je viac-menej kalná. Keď šťavu použijeme na výrobu vína, nepotrebujeme ju vyčistiť, pretože počas kvasenia sa samovoľne vyčíri, kaly sa usadia na dne nádoby a čisté víno stočíme.
Ak ale použijeme šťavu na prípravu muštu alebo sirupu, musíme sa snažiť ju čo najlepšie vyčistiť od kalov. V domácnosti sa nám to vždy nepodarí, lebo nemáme k dispozícii ani číriace prípravky ani náradie.
Preto sa niekedy musíme uspokojiť s menej čírymi šťavami. Počas sterilizácie a uskladňovania sa aj tieto šťavy vyčistia; aj jednoduchými spôsobmi filtrácie získame prijateľnú šťavu.

Konzervovanie ovocných štiav

KONZERVOVANIE OVOCNÝCH ŠTIAV
Prírodné ovocné a zeleninové šťavy začínajú veľmi rýchle kvasiť, pretože pri spracovaní ovocia a zeleniny dostanú sa mikroorganizmy do šťavy, a keď tam majú vhodné podmienky, začnú cukry šťavy rozkladať, pričom vzniká alkohol a kysličník uhličitý.
Kvasinky začínajú kvasiť už pri izbovej teplote, pretože šťava už po niekoľkých hodinách začína pracovať. Najrýchlejšie prebieha kvasenie pri teplote 25-30 °C. Priebeh a búrlivosť kvasenia závisí aj od toho, koľko kvasiniek šťava obsahuje.
Začiatočný počet kvasiniek v 1 mm šťavy je priemerne 1000-10 000, ale môže byť aj oveľa vyšší. Musíme teda veľmi rýchle zakročiť a zabrániť kvaseniu šťavy.
Šťavy sa konzervujú niekoľkými spôsobmi
chladením,
cukrom,
mrazením,
chemickými prípravkami a
tepelnou úpravou,    kombinovanými spôsobmi.
Poznáme ešte aj iné spôsoby konzervovania štiav, tieto však v domácnosti neprichádzajú do úvahy.
Schladenie šťavy na 0 °C iba na krátky čas zamedzí kvasenie. V poslednom čase sa veľmi osvedčilo mrazenie štiav, ktoré pomerne dlhší čas zabraňuje vzniku kvasenia.
Šťavy mrazíme tak, že do špeciálnej mrazničkovej nádoby dáme mikroténové vrecúško, do ktorého nalejeme šťavu, vrecúško zaviažeme a šťavu dáme zmraziť. Po zamrznutí kocku vo vrecúšku z nádoby vyberieme.
Mraziť môžeme šťavu aj vo forme kocky v nádobe na ľad. Kocky po zamrznutí presypeme do vrecúška, ktoré dobre zaviažeme. Nezabudnime si vrecúška označiť názvom prípravku a dátumom výroby. Rozmrazenú šťavu ihneď spotrebujeme.
Najrozšírenejší spôsob konzervovania je tepelný. Podstatou tohto spôsobu je to, že na konzervovanie pripravenú surovinu dáme do nádoby — fľaše, vzduchotesne uzavrieme, zohrejeme na predpísanú teplotu a na predpísaný čas a po sterilizácii necháme pozvoľna vychladnúť.
Pri správnom postupe sa mikroorganizmy usmrtia a nezaktivizujú sa, pokiaľ nádoba je vzduchotesne uzavretá. Nevýhodou tohto spôsobu konzervovania je to, že zohrievanie má za následok určité zmeny v surovine: chuťové, vzhľadové, farebné atď., okrem toho na teplo citlivé vitamíny sa viac-menej rozkladajú.
Tieto zmeny sa však môžu zredukovať na minimum pri dodržaní presného technologického postupu.
Pri ovocných šťavách stačí teplota 75 °C trvajúca 15 až 20 minút. V praxi to znamená: šťavu najprv v nádobe zohrejeme na 80 °C (za stáleho miešania), horúcu plníme do umytých a zohriatych fliaš.
Fľaše hneď zazátkujeme alebo zaviažeme a postavíme do nádoby s vodou zohriatou na 80 °C. Tento spôsob sa nazýva sterilizácia. Ak chceme mať istotu, že zátka dobre prilieha, zabezpečíme ju previazaním alebo kovovým uzáverom.
Na dno nádoby, v ktorej sterilizujeme, dáme nepravé (jalové) dno, aby sa fľaše nestýkali s nádobou a pri zohriatí nepraskli. V nádobe má byť toľko vody, aby fľaše boli ponorené. Nádobu prikryjeme pokrývkou.
Bezpodmienečne potrebujeme pri sterilizácii teplomer, na ktorom stále kontrolujeme teplotu v nádobe. Teplotu vodného kúpeľa nastavíme tak, že 75 °C trvá asi 20 minút. Najvhodnejšie je, keď teplomer dáme do jednej z fliaš, ktorú nezazátkujeme.
Ak meriame teplotu vnútri fľaše, táto má dosiahnuť 75-80 °C. Po dosiahnutí tejto teploty fľaše z hrnca vyberieme, uzatvoríme.
Po sterilizácii fľaše necháme pozvoľna vychladnúť a len úplne vychladnuté dáme do komory, kde ich uložíme ležato.
Úspech sterilizácie závisí aj od toho, aký kyslý bol prípravok. 0 koľko viac kyselín obsahuje surovina, o to istejšia je sterilizácia. Uvedený čas sterilizácie sa vzťahuje len na ovocné šťavy, pri sterilizácii zeleninových štiav a prípravkov potrebujeme oveľa vyššiu a dlhšie trvajúcu teplotu.
Keď to nemôžeme dosiahnuť, pomôžeme si tak, že do prípravku dáme kyselinu citrónovú, mliečnu alebo ocot, čím zvýšime obsah kyselín alebo prípravok niekoľkokrát presterilizujeme. Sterilizáciu opakujeme po 24 h a po 48 h.
Samozrejme, toto ďalšie zohrievanie je na úkor kvality prípravku, pretože sa podstatne zníži obsah vitamínov a pod.
Konzervovanie cukrom. Keď do prípravku dáme cukor, ktorého obsah presahuje 65 % v hotovom výrobku, môžeme ho bez ďalšej sterilizácie uskladňovať. Takto postupujeme pri príprave sirupov, keď pridávame na 1 čiastku šťavy 2 čiastky cukru.
Pri používaní chemických konzervačných prípravkov dodávame do výrobku látky, ktoré zabrariujú činnosti mikroorganizmov, a nie sú pre ľudí zdraviu škodlivé. U nás sú povolené: kyselina benzoová, benzoan sodný, kyselina mravčia a siričitá.
Používame ich len v tých prípadoch, keď sterilizácia nie je možná.
Kombinované spôsoby. V praxi často používame niekoľko postupov kombinovane. Keď napr. do výrobku dáme konzervačný prostriedok, môžeme skrátiť dlžku sterilizácie.
Kombinovaným spôsobom konzervujeme ovocné konzervy; pridávame do nich cukor a sterilizujeme ich.

Číre prírodné ovocné šťavy

Číre prírodné ovocné šťavy
Do tejto skupiny zaraďujeme nápoje pripravené zo skutočne čírej ovocnej šťavy, ktoré niekedy nazývame nesprávne tekuté ovocie (tekuté ovocie je nečírená šťava).
Pripravujú sa veľmi jednoducho: ovocie po umytí a pretriedení pomiagame, vylisujeme, kalnú šťavu vyčírime, prefiltrujeme, číru šťavu plníme do fliaš a konzervujeme obyčajne sterilizáciou.
Takto pripravené šťavy sa len málokedy hodia na priame konzumovanie, pretože niektoré šťavy (višňová, malinová, ríbezľová a i.) sú veľmi kyslé. Považujeme ich za polotovar, z ktorého riedením vodou a pridaním cukru získavame nápoj.
Ovocné sirupy pripravujeme z takýchto štiav.

MALINOVÁ ŠŤAVA
Podobne ako malinovú šťavu, pripravujeme aj šťavu z iných druhov bobuľového ovocia.
Čerstvé maliny, záhradné alebo lesné, pomiagame, dáme do väčších zaváracích fliaš, prikryjeme a niekoľko hodín, lepšie však niekoľko dní, necháme na teplom mieste vylúhovať.
Keď šťavu chceme použiť na prípravu sirupu, môžeme ju zakonzervovať konzervačným prípravkom alebo sterilizáciou (20 minút pri 75 °C). Počas sterilizácie, ale aj uskladňovania sa v šťave usadzujú kaly, preto pri použití šťavu musíme prefiltrovať.

ŠŤAVA Z KÔSTKOVÉHO OVOCIA
Najkvalitnejšiu šťavu z kôstkového ovocia poskytuje višňa a slivka. Marhuľová, broskyňová, prípadne čerešňová šťava čírená nie je práve najkvalitnejšia, čo do chuti a arómy. Z týchto druhov pripravujeme radšej tekuté ovocie.
Višne umyjeme, odstopkujeme, pomiagame, a to tak, aby sme pomiagali 15— 20 % kôstok. Niekoľko hodín, ‚najlepšie do druhého dňa necháme vylúhovať, potom vylisujeme. Ďalší postup prípravy je taký, ako uvádzame pri malinovej šťave.
Odporúčame ovocie lisovať dvakrát.

Aké ovocie použiť na štavu?

AKÉ ZÁKLADNÉ DRUHY OVOCIA POZNÁME
Je to predovšetkým jadrové, kôstkové, drobné a škrupinové ovocie. Podľa pôvodu poznáme domáce a dovážané ovocné druhy.
Medzi jadrové ovocie patrí jablko, hruška, dula a mišpuľa.
Kôstkové ovocie zahŕňa čerešne, višne, slivky, slivy, ringloty, broskyne a marhule.
Zo škrupinového ovocia je to mandľa, orech vlašský, gaštan jedlý a lieska.
Medzi drobné ovocie patrí ríbezľa, egreš, malina, ostružina, jahoda, šípka, moruša, čučoriedka, brusnica, baza, drieň, jarabina, hloh a sem počítame aj hrozno.
Osobitnú skupinu tvoria cudzokrajné ovocné druhy, ktoré dovážame najmä v zimných mesiacoch, nahradzujeme nimi domáce druhy ovocia a vyrovnávame nedostatok vitamínov.
Sú to predovšetkým citróny, pomaranče, grapefruity, mandarinky, banány, ananás a iné.
Okrem bežne pestovaných druhov ovocia máme skupinu divorastúceho drobného ovocia, ktorá je cennou surovinou pre náš konzervárenský priemysel a predstavuje pre naše hospodárstvo veľké hodnoty.
Treba zdôrazniť, že je zároveň bohatým zdrojom vitamínov, hlavne vitamínu C. Patria sem brusnice, čučoriedky, ostružiny, šípky, baza čierna, jarabiny atď.
Všetky uvedené druhy ovocia môžeme konzumovať v čerstvom stave priamo alebo schutnené v rozličných úpravách, ďalej upravené v rozliéných formách — ako šťavy, tekuté ovocie, sirupy, mušty, vína, kompóty, džemy, lekváre a pod.

AKO ZÍSKAVAME OVOCNÉ A ZELENINOVÉ ŠŤAVY?
Prírodné ovocné šťavy získavame z čerstvého ovocia lisovaním a scedením. Poznáme však aj nescedené, viac-menej kalné šťavy, v ktorých je značný podiel dužiny.
Z ovocných štiav a muštov priamo alebo riedením minerálkou, vodou, sirupom a pod. získame nápoj príjemnej chuti, lákavej farby a obyčajne vynikajúcej vône, ktorý je mimoriadne osviežujúci a povzbudivý.
Okrem osviežujúceho účinku majú veľký význam aj pri správnej výžive, pretože obsahujú ovocné kyseliny, vitamíny a rastlinné buničiny.
Základnými úkonmi pri príprave ovocných a zeleninových štiav je triedenie, umývanie, miaganie, vylúhovanie a lisovanie, prípadne pretláčanie a čírenie.

TRIEDENIE A UMÝVANIE
Základom dobrej ovocnej a zeleninovej šťavy je zrelá, zdravá, bezchybná surovina. Našou prvoradou úlohou je triedenie.
Zo suroviny pripravenej na spracovanie musíme odstrániť nezrelé, chybné, červivé, zhnité, plesnivé, kvasiace, teda na konzum nevhodné kusy.
Veľmi dôležité je aj umývanie. Tvrdšie ovocie (jablká, hrušky, mrkvu) namáčame v kastróle, v dostatočnom množstve vody, potom ich drhnutím po jednom umyjeme, až sú čisté, a čerstvou vodou ich opláchneme.
Mäkšie ovocie uložíme na sito alebo do dierkavého košíka, v ktorom ho podkladáme pod prúd vody, prípadne košík namáčame niekoľkokrát do vody, potom ovocie prepláchneme.
Pri umývaní veľkého množstva ovocia postavíme vedľa seba niekolko vodou naplnených nádob. Ovocie ponoríme najprv do prvej nádoby, potom postupne do ďalších nádob. Vodu v nádobách, najmä v prvej, treba často vymieňať.
Na umývanie väčšieho množstva tvrdého ovocia sa osvedčila umývačka, ktorá sa dá pripevniť na nádobu.
Po umytí zeleninu a ovocie znova preberieme, chybné kusy odstránime, prípadne chybnú časť vykrojíme.

MIAGANIE A PRETLÁČANIE OVOCIA
Ovocie po umytí môžeme pomiagať ručne, pravda iba mäkké druhy. Ríbezle, čerešne a višne môžeme pomiagať tlčikom. Ovocie s tvrdšou dužinou, prípadne menšie množstvo zeleniny môžeme postrúhať na strúhadle z umelej hmoty.
Hodí sa však aj kôstkové ovocie, pravda, najprv ho vykôstkujeme. Všetky tieto práce nám veľmi uľahčí domáci robot, ktorý krája, miaga a strúha a má vymeniteľné nože a náradia.
Dobre sa osvedčil strojček Tutti-frutti na pretláčanie (pasírovanie) ovocia. Poznáme aj niekoľko druhov mlynčekov na pretláčanie ovocia. Tieto ovocie nielen pomiagajú, ale oddelia šťavu od nežiadúcich častí.
Cez sito vyteká šťava, vlastné tekuté ovocie, kým z druhej časti strojčeka odchádzajú šupky, vlákna a drobné semienka. V poslednom čase je na trhu aj elektrický odšťavovač, z ktorého získame kvalitnú šťavu.
Z hľadiska získavania šťavy je výhodné, keď pomiagané ovocie necháme na chladnom mieste niekoľko hodín vylúhovať. Okrem niekoľko prípadov nečakajme, až surovina začne kvasiť, ba tomu sa musíme vyhnúť, pretože octovatenie sťažuje konzervovanie.
Aby sme zabránili nežiadúcemu kvaseniu, pridáme do rozmiaganého ovocia konzervačný prípravok (napr. Petol), alebo ho umiestnime na chladnom mieste.
Pri použití konzervačných prípravkov pridržiavame sa návodu a prípravok veľmi dobre rozmiešame v šťave.

Ovocné mušty

Ovocné mušty sú číre neskvasené konzervované ovocné šťavy upravené riedením pitnou vodou s prídavkom cukru, prípadne nasýtené kysličníkom uhličitým. Naplnené fľaše sa sterilizujú.
Veľmi zdravé osviežujúce nápoje obsahujú nielen minerálne látky, ale aj určité množstvo vitamínov. Ovocné mušty môžeme použiť pri príprave miešaných nápojov.
Najznámejšie priemyselne vyrobené mušty dodávané na trh sú: jablčný, ostružinový, ríbezľový, čerešňový, višňový, brusnicový. V domácnosti môžeme pripravovať ovocné mušty z rôzneho ovocia.
Citrusové mušty sú vyrobené zo štiav citrusového ovocia (citróny, pomaranče a pod.) upravené riedením pitnou vodou a prídavkom cukru, prípadne nasýtené kysličníkom uhličitým.
Z hľadiska akosti musia ovocné mušty zodpovedať organoleptickým hodnotám noriem akosti, ich farba, vôňa a chuť musí zodpovedať druhom ovocia bez cudzích príchutí, pachov alebo zmien farby.

ZÁKLADNÝ RECEPT:
0,15-0,3 1 prírodnej ovocnej šťavy, 100-200 g cukru, 4-7 g kyseliny citrónovej. Z uvedených dávok získame 1 liter sladkého muštu.
Suroviny zmiešame, doplníme studenou vodou na 1 liter a miešame, kým sa cukor nerozpustí. Osviežujúci účinok hotového výrobku znásobíme, ak namiesto vody použijeme 20-30 % sódovej vody.
Podávame ich v pohároch so stopkou a vždy s kockami ľadu.
Dávky vody, cukru a kyseliny citrónovej sa menia podľa aromatičnosti a kyslosti ovocia. Z veľmi aromatického ovocia, ako sú napr.: jahody, maliny, čierne ríbezle a černice, stačí na prípravu 1 1 muštu 0,15-0,2 1 šťavy.
Ak je ovocie kyslé, použijeme iba 4-5 g kyseliny citrónovej; v každom prípade však musíme nápoj ochutnať. Keď je príliš kyslý, osladíme ho, keď je však nedostatočne kyslý, pridáme kyselinu citrónovú.
Sladké mušty pripravujeme buď zo šťavy vylisovanej z čerstvého ovocia, alebo keď čerstvé ovocie nemáme, z ovocia konzervovaného.
Veľmi chutné sú aj miešané šťavy. Majú príjemnú a lahodnú chuť, napr.: šťava z malín a jabĺk, z višní a hrozna, z višní a jabĺk,    zo sliviek a hrozna z jabĺk a čiernych ríbezlí,    a pod.

Tekuté ovocie

Tekuté ovocie
Tekuté ovocie je rozmiagané ovocie zbavené ťažko stráviteľných podielov, ako sú semená, stopky, šupky a drevnaté dužiny. Je to biologicky hodnotný výrobok, chemicky nekonzervovaný.
Vôňou a chuťou sa skoro vyrovná čerstvému ovociu, je hustej, kašovitej konzistencie. Najznámejšie výrobky sú z čučoriedok, broskýň, čiernych ríbezlí, jabĺk, jahôd, marhúľ, sliviek atď.
Mrazené tekuté ovocie je pochúťka a môže sa použiť ako zmrzlina.