Niekoľko receptov na prípravu ovocných vín v domácnosti

Niekoľko receptov na prípravu ovocných vín v domácnosti
Pri príprave ovocných vín musíme upraviť obsah cukru a kyselín v šťave. Podľa tabuľky si ľahko vypočítame obsah cukru a kyselín v jednotlivých druhoch ovocia. Podľa taburky si môžeme vypočítať aj to, koľko vody treba k jednotlivým druhom ovocia pridať pri riedení.
Z hľadiska konzumenta pri ovocných vínach je najvhodnejší obsah kyselín 7-8 promile. Keď v ovocí je väčší obsah kyselín, musíme pridať toľko vody, aby jeho kyslosť dosahovala 7-8 promile.
Napr. ríbezľová šťava obsahuje asi 23 promile kyselín, teda treba ju zriediť v pomere 1 : 3, aby kyslosť klesla na 8 promile. Obsah cukru a kyselín v niektorých druhoch ovocia:
Ovocie    Obsah cukru v %    Obsah kyselín v %
Hrozno    18                8
Jablká    8                6
Višne    8                16
Čerešne    8                7
Jahody    6                10
Maliny    4                12
Ríbezle    5                23
Moruše    6                8
Egreš    4                16

Na dosiahnutie 8 obj. % alkoholu potrebujeme 140 g cukru.
Na dosiahnutie 10 obj. % alkoholu potrebujeme 190 g cukru.
Na dosiahnutie 12 obj. % alkoholu potrebujeme 200 g cukru.
Na dosiahnutie 14 obj. % alkoholu potrebujeme 240 g cukru.
Na dosiahnutie 16 obj. % alkoholu potrebujeme 265 g cukru.

Pri vypočítavaní dávky cukru nemusíme brať do úvahy obsah cukru v šťave. Veľmi dôležité je, aby sme vypočítané množstvo cukru nedodávali do šťavy naraz, ale aspoň na dva až trikrát. Druhý a tretíkrát pridávame cukor po búrlivom kvasení.
Napr. keď chceme k ovociu pridať 250 g cukru, prvé množstvo pridáme pred začatím kvasenia, a to 120 g, po búrlivom kvasení pridáme 100 g a nakoniec 30 g.

OVOCNÉ VÍNA ZO ZÁHRADNÉHO OVOCIA

JABLČNÉ VÍNO
Na výrobu vína môžeme použiť všetky druhy jabĺk, pritom je dobrá zmes jabĺk, ktorá vytvára výborné chuťové vlastnosti. Nevýhodou týchto vín je, že sú náchylné na hnednutie. Veľmi dobré je víno zo zmesi hrušiek a jabĺk.
Víno pripravujeme tak, že rozkrájame 4 kg zdravých čistených jabĺk na drobné kúsky. Sparíme ich s 2 litrami vriacej vody, pridáme 200 g cukru a 1 balíček živín pre kvasinky.
Po vychladnutí pridárne kvasinky, 1 deň necháme stáť v nádobe s kvasnou zátkou a až potom lisujeme. Po vylisovaní k muštu postupne pridáme 0,8 kg kryštálového cukru rozpusteného v 1 1 vody.
Po skončení prvej fázy kvasenia (asi za týždeň) sa mušt doplní čo najvyššie cukrovým roztokom. Len čo sa začne víno čistiť, pretáčame ho z kvasnej do menšej nádoby a doplníme opäť cukrovým roztokom.
Víno pretáčame toľkokrát, až sa po niekoľkých mesiacoch vyčistí natoľko, že ho môžeme stáčať do fliaš.

HRUŠKOVÉ VÍNO
Na výrobu vína sú najvhodnejšie tvrdé hrušky, podradnejšej kvality a kyslejšie. Víno z hrušiek horšie prekváša, je mdlej chuti a treba ho veľmi skoro z kvasníc pretočiť.
Stáčame ho ešte nedokvasené do ďalšej nádoby, kde ho necháme dokvasiť, a to prípadne i niekoľko ráz. Lepšiu kvalitu hruškového vína dosiahneme zmesou s kyslými jablkami v pomere 2-3 diely hrušiek na 1 diel jabĺk (alebo iného kyslého ovocia).
Môžeme pridať v malom množstve ríbezle, tŕnky atď.
Hruškové vína pripravujeme tak, že 5 kg vykrájaných a na drobno pokrájaných hrušiek (prípadne zmes s iným ovocím) sparíme 2 litrami vriacej vody, pridáme 7 g kyseliny citrónovej, 1/2 balíčka živín a po vychladnutí pridáme kvasinky.
Prikrytú zmes necháme 1 deň stáť a po vylisovaní pridáme 850 g cukru rozpusteného v 1,5 1 vody. Po skončení kvasenia, alebo keď vidíme už iba ojedinele unikajúce bublinky v kvasnej zátke, pretočíme víno do menšej nádoby a necháme dokvasiť.
Pretáčanie je účelné niekoľkokrát pred konečným stočením hotového vína do fliaš opakovať.

EGREŠOVÉ VÍNO
Na prípravu vína sa hodí zmes rozličných druhov egreša (červené, žlté atd.). Nie je účelné víno príliš riediť, pretože je potom náchylné na choroby a chyby (myšina, slizovitosť atcľ.). Veľmi dobré víno získame zo zmesi ríbezlí a egrešov.
Pripravujeme ho tak, že 3 kg umytých zrelých egrešov rozmiagame, posypeme 200 g cukru, pridáme 1/2 balíčka živín a zmes sparíme 1 1 vriacej vody, prípadne krátko povaríme. Po vychladnutí pridáme kvasinky a v prikrytej nádobe necháme dva dni kvasiť.

Po vylisovaní k muštu pridáme postupne roztok 1,5 kg cukru rozpusteného v 1 litri vody a necháme kvasiť. Hneď po vykvasení víno stočíme z kvasníc, dva dni necháme ustáť a plníme do fliaš.
Slizovitosť sa nám prejavuje najčastejšie vtedy, ak použijeme na spracovanie nezrelé, ale vyvinuté plody. Preto je potrebné vyberať zrelé a už zmäknuté plody.

JAHODOVÉ VÍNO
Víno pripravené zo záhradných jahôd má pomerne horšiu chuť ako z lesných jahôd, preto používame zmes záhradných jahôd a lesných jahôd v pomere 1 : 1. Na prípravu vína vyberáme len čerstvo nazbierané menšie plody, ktoré vínu zachovávajú typickú jahodovú chuť.
Jahody nemajú byť znečistené alebo zaprášené, aby sme ich nemuseli umývať.
Víno pripravujeme tak, že 2 kg záhradných a 2 kg lesných jahôd očistíme od stopiek a zvyškov kalicha, posypeme 1,5 kg kryštálovým cukrom a rozmiagame (najlepšie dreveným tĺčikom). Pridáme 5 g kyseliny citrónovej alebo 8 g kyseliny vínnej.
Prilejeme 1 liter prevarenej horúcej vody a po vychladnutí pridáme kvasinky a 1/2 balíčka živín pre kvasinky.
Zákvas prelejeme do kvasnej nádoby, uzavrieme kvasnou zátkou a necháme stáť 1 týždeň. Niekoľko ráz cez deň potrasieme nádobou, aby sa obsah premiešal. Potom zmes vylisujeme a necháme v nádobe, uzavretej kvasnou zátkou, vykvasiť.
Po stočení a ustátí víno plníme do fliaš.

RÍBEZĽOVÉ VÍNO
Biele ríbezle sú omnoho korenistejšie a chutnejšie ako červené, ktoré sú vhodné pre zmesi v rozličných pomeroch. Charakteristická chuť čiernych ríbezlí ostáva i v hotovom domácom víne a stráca sa až po uležaní.

Možno ju z veľkej časti odstrániť povarením plodov alebo zmiešaním s červenými ríbezľami alebo iným kyslejším ovocím.
Z bielych ríbezlí pripravujeme víno tak, že 3 kg ríbezlí zbavených stopiek prelejeme 1,5 litrom vody, pridáme kvasinky a 1/2 balíčka živín. Zmes necháme 1 deň kvasiť v prikrytej nádobe a po vylisovaní pridáme 800 g cukru v 1 1 vody.
Po vykvasení stočíme víno z kvasníc a po niekoľkodňovom ustátí plníme do fliaš. Ríbezle nemusíme lisovať, pretože môžeme ponechať v mušte rozmiagané alebo i celé bobuľky počas celého kvasenia.
Z čiernych ríbezlí pripravujeme víno tak, že 3 kg ríbezlí, očistených od stopiek posypeme 200 g cukru, sparíme s 1,5 1 vriacej vody a zmes krátko povaríme. Po vychladnutí pridáme 1/2 balíčka živín a kvasinky.
Zmes necháme 1 deň kvasiť v uzavretej nádobe a po vylisovaní pridáme postupne 1,5 kg cukru rozpusteného v 1 1 vody. Po vykvasení víno stočíme z kvasníc a necháme ustáť. Stočenie je účelné opakovať a po vyčistení plníme víno do fliaš.
Víno získa na kvalite aspoň jednoročným ležaním.
Z červených ríbezlí môžeme pripraviť vína podobné prírodným trpkým i sladkým vínam pridaním rozličného množstva cukru. Platí tu zásada, aby sme mušt zo zrelých a sladších ríbezlí riedili menším množstvom vody.
Do kyslejších a menej zrelých ríbezlí pridávame viac vody. Tak isto môžeme použiť rozličné kultúry vínnych kvasiniek a vždy dostaneme chutné víno, ak dodržiavame uvedené zásady, hlavne čistotu.
Na zvýšenie výťažku odporúča sa ponechať bobuľky červených ríbezlí očistených od stopiek asi dva dni v uzavretej nádobe, najlepšie v kameninovej, čím získame väčšie množstvo šťavy a intenzívnejšiu farbu hotového vína.
Ríbezle môžeme miešať s inými druhmi ovocia. Pri kombináciách sú vhodné tieto pomery:
90 % červených ríbezlí + 10 % jahôd,
95 % červených ríbezlí + 5 % malín,
50 % červených ríbezlí + 45 % egrešu + 5 % malín
95 % červených ríbezlí + 5 % čiernych ríbezlí,
20 % červených ríbezlí + 80 % jabĺk.

VIŠNOVÉ VÍNO
Je rozhodne najkvalitnejšie ovocné víno z kôstkového ovocia. Najmä z tmavých višní sa pripraví kvalitné višňové víno, ktoré má tmavú rubínovú farbu, príjemnú korenistú chuť a vôňu, pripomínajúcu Portské vína.
Poznáme veľa receptov na prípravu višňového vína, všetky majú však jednu spoločnú požiadavku: višne pred lisovaním treba nakvasiť, aby sa chuťové a farebné látky dostatočne vylúhovali.
Višne umyjeme, odstopkujeme, pomiagame aj s časťou kôstok (asi 10-30 %), ktoré dodávajú vínu príjemnú horkomandľovú chuť a vôňu. Višne necháme 2 dni nakvasovať a potom ich vylisujeme.
Ku každému litru získanej šťavy pridáme 1 1 vody a ku každému takto získanému muštu na 1 1 200 g cukru, pravda, v trochou dávkach. Kvasenie obyčajne prebieha bez ťažkostí. Po druhom stáčaní môžeme víno prisladiť (50 g na 1 1 vína).
Višňové víno sa môže uskladňovať najviac 2 roky, potom sa zvrháva.

DULOVÉ VÍNO
Dule sú plody veľmi aromatické a veľká časť dulovej vône prejde aj do vína. Dulová príchuť je zo začiatku príjemná; ale neskoršie vínu chýba korenitosť.
Na víno vyberáme dule čo najzrelšie. Po zbere ich necháme ešte dva týždne dozrievať. Potom plody pomelieme, hmotu vložíme do nádoby a zalejeme vodou. Ak chceme, aby víno nebolo veľmi aromatické, musíme pred lisovaním dule ošúpať.
Víno pripravíme tak, že na 5 kg hmoty pridáme 2,5 1 vody, nádobu prikryjeme a necháme asi týždeň kvasiť. Počas týždria zákvas asi dvakrát riadne premiešame. Po týždriovom kvasení vylisujeme a prelejeme do inej nádoby s kvasnou zátkou.
Po búrlivom kvasení pridáme 0,5 až 1 kg cukru — podľa toho, či chceme vyrobiť stolné, alebo ťažšie víno. Pricukrením kvasenie spomalíme, čiže víno sa dokváša. Asi za 3-4 mesiace je víno vykvasené a môžeme ho stočiť a podávať.
Ak máme málo dúl, môžeme ich miešať s jablkami, čím dosiahneme veľmi jemné aromatické víno.

Smädní tu hľadali:

  • ribezlove vino
  • ribezlove vino recept
  • visnove víno
  • višnové víno recept
  • výroba jablčneho vina
  • víno z čiernych ríbezlí recept
  • jablcne vino recept
  • egrešové víno
  • čerešňové víno recept
  • jablcne vino vyroba

Komentáre sú uzavreté.