Pivo

Z čoho sa varí pivo?
Veľmi stručne povedané — z jačmenného sladu, chmeľu a vody. Všetky tieto zložky majú vplyv na kvalitu piva. Už dlhé desaťročia sa pozorne sledovali najlepšie jačmene, ktoré po každej stránke vyhovovali nárokom na výrobu kvalitného sladu.
Slad sa dávno označoval za „dušu” piva. V skutočnosti má táto najdôležiteršia surovina pri výrobe piva rozhodujúci vplyv. Rozličné druhy (typy) piva sa navzájom odlišujú chuťou, vôňou, farbou a možno ich vyrobiť len z určitých druhov sladu.
Vplyv ostatných surovín, najmä chmeľu a vody, je síce zreteľný, ale z väčšej časti sa prejavuje len chuťovými odchýlkami v medziach vyrábaného typu. Teda zo sladu, chmeľu a vody sa pripraví cukornatý medziprodukt nazývaný pivná mladina, z ktorej spodným kvasením vzniká pivo.
Pivo sa požíva po dobrom uležaní, ale nie celkom dokvasené.

Kvasenie prebieha pri 5-6 °C, aby sa zamedzila činnosť škodlivých (mliečnych a maslových baktérií). Pravda, musí sa zabezpečiť naprostá čistota. Kvasenie aj tu prebieha v dvoch stupňoch: hlavné kvasenie a dokvasovanie.
Hlavné kvasenie trvá asi 6 až 14 dní, po jeho skončení sa pivo pretáča do dozrievacích sudov. Pivo sa vlastne vytvorí počas dokvasovania, ktoré trvá približne toľko ako hlavné kvasenie. Pivo sa počas dokvasovania plní kysličníkom uhličitým.
Potom sa precedené pivo piní do sudov vymazaných smolou, alebo do fliaš.

Aké pivá poznáme?
Pivo poznáme svetlé a tmavé.
Svetlé pivo (plzenského typu) má jasnožltú až zlatožltú farbu, býva silnejšie chmelené, obsahuje mnoho kysličníka uhličitého a veľmi dobre sa pení. Vyrába sa zo svetlých sladov plzenského typu a z domáceho chmeľu bez ďalších prísad.

Tmavé pivo (bavorského typu) je hnedé a čiernohnedé, slabšie chmelené, sladkastej chuti. Vyrába sa zo sladu bavorského (mníchovského) typu s prísadou špeciálnych sladov (karamelového, farebného), ktorý mu dodáva tmavú farbu a karamelovú chuť.
Len malá časť bavorského sladu sa nahradzuje svetlým sladom.

Ako sa rozlišujú pivá?
Dôležitým rozlišovacím znakom a zároveň znakom akosti je stupňovitosť piva. Je to vyjadrenie celkového obsahu cukornatých látok a malého obsahu látok iných, súborne označovaných ako extrakt v pivnej mladine, z ktorej sa pivo vyrobilo kvasením.

Je tým vyššia, čím viac sladu sa použilo na výrobu piva. Pivo vyrobené z mladiny obsahujúcej 10 % extraktu je 10°, z mladiny obsahujúcej 12 % extraktu sa vyrába pivo 12° atď.
Pretože kvasením cukru vzniká alkohol, v hotovom pive je vždy väčšia časť (podľa stupňa prekvasenia) skvaseného extraktu. Obsah alkoholu zodpovedá pri svetlých pivách približne 1/3, pri tmavých 1/4 stupňovitosti pôvodnej mladiny.
Podľa toho obsahuje 10° svetlé pivo o niečo viac ako 3 % alkoholu, 12° asi 4 % alkoholu a tmavé 10° pivo asi 2,5 % alkoholu. Stupňovitosť piva sa nevzťahuje na obsah alkoholu, ako sa mnohí spotrebitelia často nesprávne domnievajú.

Podľa stupňovitosti rozoznávame pivo:

Čapované — vyrábané z mladiny najviac 10%, v súčasnosti sa vyrába svetlé a čierne pivo 8° a 10°.

Ležiacke — spravidla 12° (najmenej 11°), v súčasnosti sa vyrába plzenský svetlý ležiak, českobudéjovický, smíchovský, bratislavský, hurbanovský, topoľčiansky atď.

Špeciálne — najmenej 13° a najviac 20°.

Ležiacke a špeciálne pivá sa niekedy dostávajú na trh so značkovými názvami, ako napr. Prazdroj, Budvar, Topvar, Zlatý bažant, Jubilejné a pod.

Tmavé ležiaky sa často označovali názvom „Granát”, keď mali granátovú farbu, alebo „Kozel” ako boli tmavšie. Špeciálne veľmi tmavé pivá — najmenej 14° — sa označovali ako „Porter”.

Aby pivo chutilo . . .

Treba predovšetkým dbať na jeho ošetrovanie a správne podávanie, pretože je citlivé na tepelné výkyvy, nákazy a vône všetkého druhu. Pivo má mať iskru, dostatok hustej a trvácej peny. Svetlé pivo má mať peknú žltú až zlatožltú farbu, tmavé granátovú až čiernu.
Nakoniec záleží na organoleptickom posúdení — degustácii, aby malo pravú pivovú osviežujúcu chuť. Preto musíme pivo riadne uskladňovať v čistých vzdušných skladoch, kde nie sú ostatné aromatické alebo zapáchajúce produkty, a chrániť ho pred slnečným teplom.

Čapované pivo má mať teplotu v lete asi 7 °C a v zime 8— 10 °C. Teploty nižšie ako 4 °C pivu škodia. Ak je pivo podchladené alebo namrznuté, stráca penivosť, chuť, dostáva chladový zákal.
Dbáme o čistotu čapovacieho zariadenia a aby sa pivo čapovalo pod príslušným tlakom a správnej teploty.
Dôležité je používať čisté a vhodné poháre, ktoré majú byť z bezfarebného skla, s hladkými okrajmi a rovnými plochami, pretože popri ostatných faktoroch je na zvýšenie pôžitku dôležité správne a vhodné podávanie tohto obľúbeného nápoja.

Smädní tu hľadali:

  • hroznovy sirup
  • vyroba jablkoveho sirupu
  • pivná mladina

Komentáre sú uzavreté.